R.A.B. - Zoznámenie

1.kapitola-Zoznámenie


„Vidíte niekde voľné kupé?“pýtam sa dvojčiat.
„Nie.“
„Nie.“
„To je v keli!“posťažujem si.


-----------------------------------------------

(o 15 minút neskôr)
„Au, moja ruka! Chlapcí, Fredík, Georgík nechce sa vám zahrať na gentlmanou a niesť ďalej môj kufor?“pýtam sa s nádejou v hlase a psími očami na tvári. „No, nemusíte sa hlásiť všetci“podotknem ironicky,po žiadnej odozve. „Ani nemusíme“dostanem odpoveď od Freda„tu je voľné“a rýchlo pred sebou vlečie kufor aby mohol otvoriť dvere. „Počkaj veď tam niekto je“podotknem. „Hej, jeden chalan,ale je tam len jeden kufor takže tam musí byť sám“otrávene odpovie Fred. „Samozrejme ak to nie je nejaký vyznávač Slizolinu“zaškaredí sa George. „V takom prípade ho jednoducho vyhodíme sme traja on je sám“uškrní sa Fred. „Ak je z čarodejníckej rodiny,nebudete ho musieť ani presvedčovať aby odišiel. Hneď ako vyslovím svoje meno zoberie nohy na plecia.“prerušila som ich snenie. „To je jedno, v oboch prípadoch dostane do držky“ubezpečuje ma George. „Presne tak ak sa niekomu nebude páčiť tvoje meno, tak si to s ním rozdáme“tvári sa vážne Fred. „OK, ako myslíte skúsiť sa musí všetko, a ak mám navyše takých skvelých obrancov“odpoviem s úsmevom a strkám ich do kupé. „Ahoj máš tu voľné?“ozve sa ako prvý Fred. „Jasne, aj vy idete do prvého?“spýtal sa černošský chlapec. „Áno ja som Fred Weasley, a toto je môj brat George“usmial sa Fred. „Ja som Lee Jordan, teší ma“oplatil Fredovi úsmev chlapec. V tom sa Georgovi podarilo dotiahnuť svoj kufor do kupé a tým odhalil moju kamufláž. „Ahoj, ja som Rowena...Rowena Blacková.“



-----------------------------------------------------


„Prváci! Prváci ku mne! “kričal akýsi obrovský ehm.......tvor. Vonku lialo ako z krhli, starší študenti sa snažili čo najrýchlejšie dostať ku kočom a pri tom zmoknúť čo najmenej. Prváci sa zhlukovali okolo toho obrovského tvora, ktorých ich viedol od kočov k nejakej ceste.Drkotala som zubami a v duchu nadávala že som si neobliekla aj tretí sveter, podobne na tom boli aj moji traja kamaráti. Vlastne triasli sa všetci okrem, ako som predpokladala, polobra ktorý mal na sebe hrubý kožuch. Pomali sme sa priblížili k akémusi mólu pri ktorm bolo niekoľko desiatok vetcho vypadajúcich lodiek .„To sa budeme viezť v týchto polorozpadnutých loďkách?“ozval sa nejaký povýšenecky sa tváriaci, blonďatý chlapec v predu. „Hej, bude to taký malý pekný zážitok“mrkol ten polobor, ktorý sa predstavil ako správca Rokfortských lesov, lúk a hájov Rubeus Hagrid. Cesta cez jazero bola otrasná, aspoň podľa názoru váčšiny. Vietor si pohrával s loďkami a aj s jazernou hladinou,niekoľkokrát som sa už bála že sa loď v ktorej sedím ja, Fred, George, Lee a ešte nejaké dievča, prevrhne, a vtiahne ma tvor ktorého som tušila pod hladinou. V tom Lee zbadal obrovský hrad, rysoval sa na tmavej oblohe bol celý temný len tu tam sa svietilo z okna. Loďky pristáli na brehu kde boli schody vedúce k hradu. Hagrid nás doviedol do akejsi obrovskej haly kde už čakala akási postaršia prísne vyzerajúca žena. „Vítam vás na Rokforte. Som profesorka McGonnagallová a dnes večer vás budem mať nastarosti.“Potom sme sa vybrali za ňou, zaviedla nás do tmavej miestnosti. „Pred zaradenním do jednej z našich štyroch koľají Chrabromilu,Bystrohlavu Bifľmoru a Slizolinu počkáte tu. O chvíľu po vás prídem“a vytratila sa z dverí. „Čo myslíte, podľa čoho nás budú zaraďovať?“zamyslene sa spýtal Lee. „Charley mi vravel že budeme musieť bojovať s trollom“nie príliš nadšene povedal George. „Hej, ale Charley tvrdil aj to že v jazere žije ľudožravá sépia“podotkla som. „Ale pod hladinou naozaj niečo bolo“zastával sa ho Fred. „Áno, bolo. Ale prinútila som sa spýtať Percyho, “zaškľabila som sa„povedal že nieje ľudožravá.“ V tom vstúpila dnu McGonnagallová. „Zoradťe sa do dvojstupu a nasledujte ma“povedala nahlas a odviedla nás pred veľké dvere.